História DHZ KNM

31. srpna 2006 v 14:02 | H.a.c.ker |  Historia
V roku 1872 Obecné zastupiteľstvo mesta Kysucké Nové Mesto rozhodlo, že veci slúžiace na hasenie požiarov, ktoré boli doposiaľ roztrúsené a umiestnené po rôznych remeselníckych cechoch a po domoch u obyvateľov mesta, sústrediť v strede mesta a pre tento účel postaviť hasičské skladisko. Za týmto účelom obecné zastupiteľstvo vytvorilo komisiu na čele ktorej stál notár a richtár mesta. Rozhodovanie a práca komisie trvala do roku 1878, teda celých 6 rokov. Výsledkom bolo postavenie hasičského skladiska v zadnej časti hotela Mýto. Do skladu bola sústredená všetka vtedajšia technika a náradie. V tejto dobe komisia rozhodla zakúpiť aj novú štvorkolesovú ručnú hasičskú striekačku od Jána Ševčíka. Táto bola umiestnená v postavenom hasičskom sklade. Tak sa vytvorili prvé materiálne podmienky pre vznik dobrovoľného hasičského zboru mesta.
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Kysucké Nové Mesto bol založený v roku 1878 a jeho prvým veliteľom sa stal Ján Meliš. Zbor mal 57 členov. K zakladajúcim členom patrili Ján Augustini, Jozef Bartoš, Bérius Bartolomej, Anton Bielek, Ondrej a Pavol Brodňan, Ondrej Drobný, Ján a František Ďurana, Ján a Jozef Galvánek, Ondrej Harvančík, Ondrej Hazucha, Ján Horák, Karol a František Hohoš, Štefan Intribus, Pavol Kalinay, Ján Kolárik, Pavol Kosliar, Jozef Kotyra, Štefan Králik, Pavol Lacko, Ondrej Letko, Pavol Lukáč, Štefan Macášek, Štefan Macho, Pavol Majdák, Ján a Anton Majer, Ján Matýsek, Henrich Nurumberk, Pavol Očko, Ladislav Pakoš, Jozef, Peter a Ondrej Papšo , Tomáš Trnovec, Armín Schlenger, Ján Šidlo, Ľudvik Šimendi, Ján Školník, Alexander Špreno, Anton a Pavol Šujanský, Jozef Šurman, Jozef a Štefan Tabak, Štefan Tichý, Ján a Imrich Vnuk a Ján Vondráček.
V roku 1890 sa uskutočnila reorganizácia zboru a jeho veliteľom sa stal Štefan Macášek, okresný hájnik. Zbor mal 50 členov.
V tomto období veliacou rečou v zbore bola maďarčina, ktorú členovia odmietali.
Do tohoto obdobia zapadá najväčšia živelná pohroma, ktorou bolo postihnuté mesto Kysucké Nové Mesto. 16.augusta 1904 prakticky celé vyhorelo a pri požiari boli zničené aj všetky materiálne prostriedky DHZ včítane ručnej štvorkolesovej hasičskej striekačky.
Po tomto katastrofálnom požiari činnosť zboru dosť dlho stagnovala. K stagnácii prispeli aj hospodárska a sociálna kríza v Rakúsko-Uhorskej monarchii a I. svetová vojna /1914/, do ktorej bola povolaná väčšina členov DHZ. Napriek tomu DHZ mesta bol schopný lokalizovať menšie požiare. K jeho akcieschopnosti prispelo zakúpenie novej ručnej štvorkolesovej hasičskej striekačky s príslušenstvom v roku 1910. Zbor prežil vojnové roky.
Jeho činnosť sa po I. svetovej vojne a vzniku ČSR začína oživovať až po roku 1921, keď ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko vydalo Smernicu zo 16.11.1921 o zostavení obecných požiarnych štatútov. Takýto štatút bol vydaný aj v Kysuckom Novom Meste.
Ako sme už uviedli, 6.8.1922 bola založená Zemská hasičská jednota na Slovensku, so sídlom v Martine, ktorej členom sa stal aj DHZ Kysucké Nové Mesto. Prvé valné zhromaždenie zboru po vzniku ČSR sa konalo 14.1.1923. Od tohoto dátumu sa datuje aj znovuoživenie jeho činnosti. Za veliteľa bol opätovne zvolený Štefan Macášek. Zástupcom veliteľa sa stal Július Maťašovský. Do vedenia zboru boli zvolení Ján Bubík /tajomník/, Pavol Kosliar /pokladník/, Ján Sovík /hospodár/, Vilém Fridrich /lekár zboru/, Jozef Turza /hlavný trubač zboru/, Martin Rarko a Ján Bezdek /trubači zboru/. Zbor mal 31 členov a tvorili ho : Arpád Braciník, Ján Budinský, Ignác Čuntala, Pavol Ďurana, Lambert Haluzka, Ľudvík Hazucha, Jozef Hollý, Jozef Kosliar, František Krutilik, Karol Kuník, Ondrej a Vojtech Letko, Ľudvik a Robert Macášek, Jozef Maťašovský, Ján Mekiňa, Jozef Višňovský, Jozef Rárko, Kajtan Starinský, Jozef Šotkovský, František Zajac, Dominik Zervan , Oldřich Žitníka Alojz Starinský.
Do zboru postupne pribúdali ďalší členovia a tento mal v roku 1934 už 52 členov.
Činnosť DHZ mesta v období po roku 1923 bola aktívna a cieľavedomá. Svedčia o tom zápisy zo zasadaní, kde sú menovite uvádzaní členovia, ktorí boli kritizovaní za neplnenie zloženého sľubu člena DHZ. Zbor mal pevne stanovené dni vykonávania nácviku a to na každú nedeľu v týždni. Podstatnú zásluhu na vysokej akcieschopnosti zboru a disciplíne mal jeho veliteľ Štefan Macášek, ale aj jednotliví členovia.
Na valnom zhromaždení zboru 23.4.1929 bolo rozhodnuté zakúpiť hasičskú zástavu a dve stuhy. Táto bola zakúpená z príspevkov mestského zastupiteľstva, urbariátu a občanov. Nie je zachovaná výška jednotlivých príspevkov. Príspevky občanov sú vylisované na železných štítkoch umiestnených na rukoväti zástavy. Zástava bola vysvätená 5.7.1929. Za krstné matky tohoto práporu boli vybrané občianky mesta Ľudmila Kavacká a Elena Bielková, ktoré prispeli na jeho zakúpenie a zástavu ozdobne vyšili. Ich mená sú uvedené na dvoch stuhách zástavy. Zástava sa zachovala do dnešných dní a je vzácnou relikviou zboru.
Existujúce materiálne vybavenie zboru, ručná štvorkolesová hasičská striekačka, nepostačovalo a nevyhovovalo na likvidáciu častých požiarov v meste a blízkych dedinách. Valné zhromaždenie zboru v roku 1928 preto rozhodlo zakúpiť automobilovú hasičskú striekačku, ktorá by bola zárukou rýchleho príchodu k požiaru a účinného zásahu. Na jej zakúpenie bola vypísaná verejná zbierka. Cieľ sa za účinnej pomoci mesta, jeho starostu Jozefa Galvánka a výsledkov zbierky podarilo dosiahnuť. V 9. mesiaci roku 1930 bola zakúpená automobilová hasičská striekačka TATRA 54-Brek s vodným čerpadlom výkonu 1 200 litrov za minútu a potrebným vybavením. K nej bol zároveň zakúpený samostatný motorový agregát PS4 - prenosná striekačka. Automobilová striekačka bola dočasne uložená v súkromnej autodielni člena DHZ Arpáda Braciníka, ktorý bol ustanovený za hlavného strojníka. DHZ a mesto na valnom zhromaždení zboru v roku 1931 rozhodli o postavení murovanej hasičskej zbrojnice. Táto bola postavená v roku 1932 a nachádzala sa na Rieke za hotelom Mýto /dnešná Jesenského ulica/. Zbrojnica bola dvojboxová s nevyhnutnými priestormi pre činnosť DHZ a dielňou. Zbrojnica bola zbúraná v roku 1975 v dôsledku novej bytovej výstavby.
Slávnostná vysviacka zbrojnice a automobilovej striekačky sa uskutočnila 18. 8. 1932. Súčasťou oslavy bolo námetové cvičenie zboru, ktorého námet bol podobný záchrane dolného Mariánskeho kostola pri požiari v roku 1904. Vysviacky sa zúčastnilo 349 uniformovaných hasičov z 24 DHZ :
DHZ
Členov
DHZ
Členov
Kysucké Nové Mesto
44
Ochodnica
15
Žilina
15
Snežnica
14
Jablunkov
18
Rudina
13
Bytča
12
Brodno
14
Kysucký Lieskovec
15
Vranie
13
Horný Vadičov
16
Zádubnie
12
Dolný Vadičov
8
Nesluša
18
Kotrčiná Lúčka
12
Povina
11
Lopušné Pažite
14
Krásno nad Kysucou
21
Budatínska Lehota
13
Zborov
12
Lodno
7
Rudinská
12
Dunajov
8
Radoľa
12
Vysviacku vykonal dôstojný pán farár Štefan Kapalay. Na pokrytie nákladov spojených s vysviackou pre účastníkov bolo zhotovených 500 kusov pamätných odznakov a ich predaj tieto výdavky plne pokryl.
Nová, na danú dobu moderná technika, nevídanou mierou zaktivizovala celú činnosť DHZ mesta a jej členov.
Dobové fotografie a záznamy svedčia, že členovia DHZ mimo výcviku a plnenia svojho základného poslania nechýbali v tejto dobe ako asistencia pri oslavách ani jediného štátneho a cirkevného sviatku, osláv významných jubileí a hasičských slávností. Tak napríklad len v roku 1934 sa zúčastnili na oslavách v Opave, Jablunkove a Starej Bystrici. Obdobne hasiči z DHZ mesta stavali do roku 1939 čestnú stráž pri buste prezidenta Masaryka postavenej na námestí mesta.
Časté požiare v tomto období vyvolali potrebu lepšieho spojenia a hlásnej služby. Valné zhromaždenie v roku 1936 rozhodlo a následne bola zavedená samostatná telefonická linka do bytu veliteľa DHZ a na budove mestského úradu namontovaná poplašná siréna.
8.3.1938 zomrel dlhoročný veliteľ DHZ Kysucké Nové Mesto a vrchný dozorca okresnej hasičskej jednoty Štefan Macášek. Bol s patričnými poctami odprevadený na poslednej ceste za veľkej účasti hasičstva v uniformách. Bola to posledná pocta a poďakovanie za jeho príkladnú prácu v prospech hasičstva na Kysuciach.
Za nového veliteľa DHZ mesta bol zvolený Július Maťašovský, ktorý predtým vykonával funkciu zástupcu veliteľa. Pod vedením nového veliteľa pokračoval výcvik a spoločné cvičenia hasičov z okolitých DHZ v duchu už zavedených metód, ktoré udržiavali zbor vo vysokej akcieschopnosti. Pre ilustráciu uvádzame, že zbor sa podieľal v rokoch 1930-1939 na zdolávaní 206 požiarov v obciach a meste okresu. Najviac požiarov v tejto dobe vzniklo v Kysuckom Novom Meste /79/, Povine /23/, Krásne nad Kysucou /21/, Radoli /17/, Budatínskej Lehote /16/ a Nesluši /15/.
V rokoch 1930 -1939 vo veľkej miere sa dobrovoľné hasičské zbory starali aj o zdravotnú službu a ochranu. Tak aj pri DHZ Kysucké Nové Mesto vznikla samaritánska /zdravotná/ skupina pre službu vyškolených žien. Tieto sa stali príslušníčkami zboru. Boli to :
Margita Behúňová, Mária Hohošová, Irena Matýsková,
Emília Behúňova, Anna Hančová, Anna Mestická,
Margita Behúňová, Ľudmila Hanzelová, Mária Ondrušková,
Janka Brežná, Mária Chromiaková, Alžbeta Rezeková,
Margita Ďuranová, Berta Chromiaková, Margita Sovíková,
Štefánia Ďuranová, Mária Malíková, Irena Urbanová.
Pavla Fridrichová, Kamila Majstríková,



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám naša stránka?

Ano 67.2% (158)
Nie 32.8% (77)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama